Čo je to drak?
Čo je to drak?...
Niekto sa možno zasmejete nad otázkou ktorú som tu dala. Mnohý si poviete: " Čo som sprostý? Viem čo je drak!" ...ale naozaj viete čo je to drak? Či existuje? Alebo existoval? Pozorne si prečítajte či vlastne drak je. A či existuje? To musíte rozhodnúť vy sami. Viac tu.
Drak je mýtické zviera vyskytujúce sa v mnohých kultúrach.
Na rozdiel od bežne zaužívaných predstáv nie je možné problematiku drakov zhrnúť do predstavy rozprávkového draka a to dokonca ani jeho podobu. Predstavy o vzhľade draka prešli mnohými premenami, a preto jediné, čo je možné s istotou tvrdiť je, že ide o tvora s jednou hlavou. Drakom s viacerými hlavami sa hovorí saňe, čo pochádza z češtiny. Zjavne drakom s najvyšším počtom hláv bol stohlavý Ládón, naproti tomu čínske draky sú zásadne jednohlavé. Niektoré draly chrlia oheň, no vyskytujú sa aj zmienky o drakoch ktoré chŕlia mrazivý vzduch, kyselinu, či dokonca paru.. Ďalším problémom opisu predstavy draka spočíva v krídlach. Drak mohol mať, spravidla netopierie krídla, ale z rôznych bájí je známe značné množstvo drakov bez krídel. Dokonca nie je možné presne povedať, koľko nôh mohol mať drak v ľudských predstavách, pretože sa vyskytujú dvojnohé aj štvornohé draky, no sú známe draky aj viacnohé alebo dokonca beznohé. Existujú zmienky aj o morských drakoch.
Jeho vlastnosti sú v jednotlivých podaniach rovnako problematické ako jeho vzhľad. Môžeme povedať, že klasická predstava Európana je, že sa jedná o hlúpe a zlé bájne zviera. Táto predstava však nie je celkom pravdivá, pretože mnohí draci boli posvätní a ich zabitie bolo tvrdo potrestané. V neeurópskych predstavách drakov sú tieto tvory často dobré a pomáhajúce ľuďom. V niektorých starovekých predstavách nájdeme aj predstavy klasického netvora.
Veľmi zvláštny je i spôsob dračieho rozmnožovania, o ktorom nás literatúra informuje veľmi sporadicky, o samotnom dračom párení skoro vôbec. Ďalším veľmi zaujímavým problémom je evidentný nedostatok dračích samíc (je zaujímavé, že predstava draka ako mužského prvku sa udržala aj v dnešnej fantasy literatúre a rozprávkach). Podľa známej literatúry drak postaví hniezdo, kde znesie vajce (jedno, veľmi zriedka i viac), z ktorého vysedí mláďa, o ktoré sa potom stará. Zvláštne je, že počet hláv nie je dedičný.
Stravovacie návyky jednotlivých drakov sú rôzne, existují draci bylinožraví, ale prevažná väčšina drakov je mäsožravá a niektorí sú aj výhradne ľudožraví.
Drak európsky
Stredovek preslávil systematickú likvidáciou drakov v mene kresťanskej viery. Na tejto freske je rytier zabíjajúcich sotva vylíhlého dráčika. Robí tak bezpečným spôsobom, pomocou dlhého kopije vo chvíli, keď je dráčik úplne bezbranný.
Dračí rod je svojou rôznorodosťou i mnohotvárnosťou v ríši mytologických príšer absolútnym unikátom. Zdá sa, že životaschopný dračej druh dokázal nájsť recept, ktorý mu umožnil prežiť druhohornej katastrofu. Recept na prežitie spočíval v neuveriteľnej prispôsobivosti. Draci dokázali mutovať do tvaru i farby, ktorý bol pre prežitie v danom prostredí najvýhodnejšia. A nielen to, zmenu kvalít vonkajších a tým pádom prostému ľudskému oku viditeľných, sprevádzala aj podobná prispôsobivosť kvalít vnútorných. Náhodne uvediem potrebné schopnosti dračieho metabolizmu, či pestrosť prejavov dračie mágie. Draci sprevádzali ľudstvo už od pradávna, ako možno doložiť rozličnými artefakty prakticky z celého obdobia ľudskej histórie. Zaujímavým prameňom sú aj národné legendy a povesti mnohých národov. Zdá sa, že dračí rod bol rozšírený po celej Eurázii.
Prvé zmienky o drakoch pochádzajú už z obdobia staroveku. V Grécku bol drak strážcom zlatého rúna (bližšie povesť Iason a zlaté rúno), v Babylone epos enum Elis, či v Egypte legenda o bohu Re a hadím draku Apopisovi. Dračie legendy sa však navyskytují len v Stredomorí. Nájsť ich môžeme prakticky v celej Európe.
Spodobnění draka v Babylónie. Dlhé nohy, uspôsobené k behu a ľahké telo bežca nám prezrádzajú že prirodzeným životným prostredím tejto mutácie bola step.
Výraznú úlohu drakov môžeme vystopovať v germánskych povestiach. Príbehy o boji Thora s drakom, či boji Siegfrieda s drakom Fafnir sú výraznou súčasťou škandinávskej mytológie.
Všeobecnými črtami týchto starovekých povestí je veľkosť draka, ktorá často naberá takmer kozmických rozmerov a etický význam, ktoré vo vtedajšom chápaní v európskej oblasti draci zastávali. Draci boli napospol považovaní, ako rovnocenní konkurenti bohov a reprezentovali tak antagonistické pozície. Draci boli teda symbolom chaosu, ktorý rozvrací poriadok nastoľovať bohmi. Zároveň však boli draci pozeralo aj ako symbol sily a moci. Mnohí starovekí monarchovia aj rytieri raného stredoveku boli uchvátení silou príslušníkov dračieho rodu natoľko, že si ich ako symbol vložili do svojho znaku (pozri legenda o Merlin, súboj červeného draka s bielym)
Mnohohlavá mutácia draka zaháňa kresťanského anjela dymom pekelným.
S postupom času prestávali draci byť konkurentmi bohov a začali sa stávať konkurentmi ľudí. Kresťanská vierouky v nich začínala vidieť symbol diabla. Kresťanskí rytieri boli vedení k systematickému vybíjania dračie populácie. Ich "hrdinskej" kúsky, najmä pri likvidácii dračích liahní, či zabíjanie mladých neskúsených drakov, potom boli oslavovaný a oceňovania v rytierskych povestiach.
Táto stredoveká genocída dračieho plemena spôsobila vymiznutie drakov z európskej oblasti.
Aký však je naozaj dračej druh a čo je o ňom známe? Draky nemožno vzhľadom na ich tvarovej rozmanitosti klasifikovať podľa vonkajšieho vzhľadu či vnútorné fyziognómia. Draci majú svojou stavbou najbližšie k plazom, ale u niektorých variantov nájdeme aj prvky spoločné s rybami, vtákmi, alebo cicavce. Draci sú vždy vejcorodí. Ich líhniště bola, vzhľadom k dlhodobej zraniteľnosti dračích mláďat alebo vajec zúrivo chránená rodičmi. Bohužiaľ práve táto okolnosť viedla neskôr k obmedzeniu ich populácie.
Medzi Šarkany je podobne ako u iných plazov vždy väčšia samica. Niekedy býva, najmä pri spoločnom hniezdenia tiež dominantnejšia. Draci nadväzujú dlhodobé monogamný vzťahy v období prvého párenia pri tzv zásnubných rokoch. Tento akt spočíva v prenasledovania samica v ruji nezadanými mladými draky. Ten najvytrvalejší a najsilnejší, ktorý jej dostihne sa stáva jej druhom. Pokračovanie tohto vzťahu možno uvidieť v následnom budovaní líhniště a snahou vyviesť mladé.
Draci sú vďaka schopnosti spomaliť svoj metabolizmus dlouhověcí. Bohužiaľ rovnako dlho trvá ich mladosti. Drak je tvarovo plne vyvinutý prakticky už po vyliahnutí. Je však schopný sa plnohodnotne brániť, či rozmnožovať až po dlhšom časovom období (50-100 ročnú). V tomto období a prakticky potom po celý ďalší život drak rastie. Vývoj rozumových schopností potom trvá ešte dlhšie.
Dlhodobý životný cyklus draka bol dobre známy. Na stredoveké ilustráciu je odovzdávanie žezla starým drakom mladému. Všimnite si absolútne tvarové odlišnosti oboch drakov.
Šarkany sa môžu z hľadiska inteligencie (a schopnosti prevádzkovať vedomou mágiu) radiť do dvoch kategórií. Draci inteligentné, schopní riadiť sa rozumovou úvahou a komunikovať (často však len telepaticky) a draci nevedomia, či zvieracie, žijúci podobne ako iní predátori.
Renesancia bolo obdobie, kedy boli ľudia prístupné novým myšlienkam. V tejto krátkej časovej perióde bolo tiež obmedzené vybíjanie drakov. Mnohí renesančný myslitelia potom zvažovali ich využitie v praktickom živote, napríklad v vojenstva.
Na obrázku štúdie dračie anatómia - Leonardo da Vinci.
Dračie metabolizmus, a najmä jeho prejavy pri obrane či útoku zvieraťa sa stali legendárnymi. Ako už bolo, drak je predátorom. Nepohrdne akúkoľvek väčšiu korisťou a sú aj známe prípady, keď konzumoval kamene či iné neživé predmety.
Čo do obranné a útočné taktiky možno, okrem prirodzeného použitie zubov, pazúrov a celého tela, spomenúť využitie prirodzených funkcií tela.
Drak používa vždy jednu z nižšie uvedených variantov.
- Oheň. Drak je schopný chrliť oheň, alebo dym. Predpokladá sa, že musí pred tým skonzumovať isté množstvo nerastov. tento typ draka údajne negatívne reaguje na styk s vodou.
- Kyselina a toxíny. Podobným spôsobom, ako chrlení ohňa zrejme u draka funguje variant chrlení jedov alebo kyseliny. Táto varianta
Je trochu ojedinelé, je možné, že sa jedná iba o vývojové štádium draka vedúcemu k najrozšírenejší variante - chrliče ohňa. V boji je veľmi zraniteľná pri v prípade mechanického poškodenia telových dutín, v ktorých uchováva chemické zmesi a kyseliny.
- Ľad a mráz. Tento typ draka je najrozšírenejší v severských oblastiach. Zdá sa, že nízka priemerná teplota vedie aj k zmenám v telovým metabolizme a mutáciám iv tejto oblasti. Tento typ draka chrlia miesto ohňa sústredený prúd snehu a ľadového dychu vedúceho k zmrznutiu obete. Ľadový drak je potom prirodzeným nepriateľom draka ohnivého.
Ďalšou významnou oblasťou dračích schopností bola v skorších dobách schopnosť letu. Väčšina drakov používala k letu blanitých krídel, ale vyskytli sa aj ojedinelé mutácie s perím (pozri Quetzolcoatl - operený had Aztékov). Fakt, že draci môžu lietať bol jedným z dôvodov, prečo boli draci pozeralo tak rozporuplne. Schopnosť letu im tiež veľakrát dokázala zachrániť život.
Dračej mágie sa stala príslovečnou. Draci vyvíjali svoje schopnosti najmä tým smerom, ktorý im umožnil prežiť, či uniknúť hrozbe. Medzi častejšie spomínané magické schopnosti drakov patria:
- Odolnosť voči mágii - nielen stredovekí rytieri boli prirodzenými nepriateľmi drakov. Draci boli tiež vystavení magickým útokom zo strany kňazskej mágie, či iným čarodejnými útokom. Dračej kože bola schopná absorbovať neuveriteľné množstvo magickej energie z prípadného útoku.
- Schopnosť telepatia - draci spolu podobne ako niektoré iné živočíšne druhy komunikovali podvedomú telepatia. Zaujímavosťou bolo však jej vedomej používanie inteligentnými poddruhy draka v komunikácii s ľuďmi. Tu možno len ľutovať možnosti straty poznanie inej kultúry.
- Schopnosť metamorfózy - draci boli schopní pokročilo meniť svoje telo tak, aby bolo podobné štruktúrou a tvarom okolitému prostrediu. táto schopnosť bola údajne tak pokročilá, že boli draci schopní zmeniť tvar svojho tela aj do ľudskej podoby.
Stredoveký rytier a jeho panos, akoby premenení v mäsiarov krája ubitého draka, pre trh s magickými artefaktmi.
Draci boli hromadne vybíjaní z mnohých dôvodov. Okrem už spomínaných dôvodov teologických, tu bol aj nemalý finančný prospech z predaja rôznych častí ich tela. Najmä bola cenená ich kože (magicky odolná), ich jazyk a krv (viera v schopnosť porozumieť reči zvierat). Alebo ich zuby a pazúry (prospech válečníkům, pazúry boli jedovaté pre elfov). Dračie šupiny na obrnenie potom mali údajne dar odraziť akýkoľvek šíp alebo oštep.
Ako už bolo predtým povedané draci boli považovaní ako symbol chaosu a často boli stotožňované so silou živlov. Boli rešpektovaní pre svoju silu a čo je zaujímavé, tiež pre svoju múdrosť (zrejme reakcia na ojedinelé stretnutie s inteligentnými drakmi). Jednou z ďalších osudových vlastností drakov bola aj ich láska k blýskavému kovu a drahým kameňom. Isté je, že táto vlastnosť bola iste nadsadzovanie, i keď časté zmienky aj cez chamtivosť lovcov drakov dávajú tušiť, že nie je šprochu, aby na ňom nebolo pravdy trochu. Preto ktokoľvek nájde dračie jaskyni s pokladom, nech tak oznámi ešte pred kořistěním redakciu Akadémie. Radi by sme zistili viac informácií o tomto druhu.